Aj záhradný architekt potrebuje vlastnú záhradu. Príkladom môže byť Ing. Jiří Prouza s manželkou. Záhrada je pre nich priestorom pre tvorbu a experimentovanie, môžu tu dlhodobo pozorovať správanie nielen rastlín, ale aj rôznych stavieb a technológií. Intenzívny kontakt s rastlinami a zemou je pre nich nielen dôležitou profesijnou skúsenosťou, ale aj náplňou života.
Známeho záhradného architekta a autora mnohých článkov o tvorbe záhrad pre naše časopisy, inžiniera Jiřího Prouzu, sme radi na jeho záhrade navštívili a vyspovedali, ako celý proces tvorby vlastnej záhrady prebiehal a čo pri ňom odhalil.
- Aký bol vlastne pôvodný stav záhrady?
Keď sme v roku 2002 pozemok s rozlohou 1 600 m2 so starými budovami kupovali, netušili sme to najzáludnejšie: stav pôdy na pozemku bol doslova zúfalý. Kamkoľvek sme sa chceli zaryť, tam bol veľký kameň tesne pod povrchom. Predtým tu býval statok a všade pod zemou boli skryté základy budov, ciest a dláždených plôch. Základným pracovným nástrojom sa nestal rýľ, ale bager. Všetko sa do hĺbky 50 cm vybagrovalo a odviezlo a následne za mnoho peňazí naviezla zemina. Pekne tvarované a väčšie kamene sme však vyberali a neskôr použili na stavbu oporných múrikov, schodísk a podobných stavieb – je to odkaz predkov, ktorí sem ten materiál s potom dopravili.
Tento článek je pro členy klubu Můj dům.
Jste členem? Přihlásit se.
Opýtať sa & odpovedať