Čistý vzduch v dome je jedným z parametrov, ktorý môže ovplyvniť zdravie. Uzavreté a zle vetrateľné priestory sa môžu stať potenciálnym zdrojom chorôb. Pravidelné a časté vetranie je základom úspechu a tento jednoduchý úkon nám zaistí kvalitnejší vzduch v dome. Vetranie však často na zabezpečenie vhodného ovzdušia nestačí a je potrebné zapojiť do hry aj vzduchotechniku.
Syndróm chorých budov
Syndróm chorých budov je označenie pre nevhodne navrhnuté, nedomyslené budovy na nevhodne zvolených miestach, ktoré negatívnym spôsobom pôsobia na zdravie človeka. Je dôležité si uvedomiť, že nejde len o obytné budovy, ale aj o kancelárske priestory. Ani Slovenskej republike sa tento problém nevyhýba a údajne ním trpia až dvaja ľudia z troch, čo je trochu alarmujúca správa.
Týmto fenoménom skôr trpia ženy, pri ktorých sa príznaky prejavujú častejšie a v silnejšej miere. Ide o nevysvetliteľné bolesti hlavy, kašeľ, astmu, krvácanie z nosa, kožné problémy. Vo veľmi závažných problémoch môže dôjsť k vzniku neplodnosti či rozvoju rakovinového bujnenia. V chorých budovách často môžeme vidieť plesne, roztoče a vlhkosť. V starších budovách je prítomný azbest. Často tieto budovy stoja na nevhodnom geologickom podloží s vysokou koncentráciou radónu, ktorý nie je nijako izolovaný. Chorú budovu môžeme v niektorých prípadoch ľahko identifikovať. Sú tu zahmlené okná, zápach z plesne či priamo povlaky plesne. Ochranou v tomto prípade býva vyhýbanie sa chorým stavbám, čo v prípade domova úplne nejde.
Mohlo by sa zdať, že choré budovy sú vždy staré a neudržiavané domy, ale nie je tomu tak. S rastúcou obľubou zateplenia sa stavali dokonale utesnené domy, ktoré sú síce úsporné, ale pobyt v nich nie je zdravý. V prípade takto utesnených domov je dôležité pravidelné vetranie a kvalitná vzduchotechnika, pretože dlhodobý pobyt v týchto miestnostiach neprospieva zdraviu.
Čo je to vzduchotechnika?
Zjednodušene môžeme povedať, že vzduchotechnika je systém, ktorý zloží k úprave a rozvodu vzduchu v miestnosti. Nasáva vonkajší vzduch, filtruje ho, ohrieva na požadovanú teplotu a dopravuje ho ventilátormi do cieľovej miestnosti. Zároveň odvádza „použitý“ vzduch z miestnosti preč.
Vzduchotechnika je dôležitá predovšetkým v priemyselných halách a utesnených priestoroch, kde nie je možné zabezpečiť prísun čerstvého vzduchu. V posledných rokoch sa malé vzduchotechnické jednotky montujú aj do rodinných domov. Umiestnené bývajú v osobitných technických miestnostiach, v chodbe či kúpeľni. Vzduch je v rodinných domoch vedený potrubím v stenách a pod stropom.
Oproti klasickému vetraniu je vzduchotechnika účinnejšia a tiež úspornejšia. V zime ľudia vynechávajú vetranie, pretože nechcú príliš ochladiť vzduch v miestnosti, pritom v zime by sa mala venovať väčšiu pozornosť výmene vzduchu v miestnosti. Kvalitná vzduchotechnika v zime ušetrí náklady na vykurovanie a v lete udrží v dome nižšiu teplotu.
Ľudia často považujú klimatizáciu za vzduchotechniku, ale klimatizácia odoberá teplo zo vzduchu a predmetov v miestnosti a vďaka chladiacemu médiu ho odvádza preč. Existujú klimatizácie, ktoré fungujú spätne a v jarných a jesenných mesiacoch s nimi možno kúriť. Kým klimatizácia pracuje len s teplotou a vlhkosťou vzduchu, tak vzduchotechnika vzduch kompletne upravuje.
Rekuperácia
V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame s označením pasívny dom. Ide o stavbu, ktorá plní prísne kritériá na energetickú spotrebu, tieto podmienky sú dobrovoľné. Predstupňom pasívnych domov sú nízkoenergetické stavby, ešte prísnejšie požiadavky sú na takzvané nulové domy, ktoré využívajú k svojmu chodu iba miestne zdroje. V súvislosti s pasívnymi domami sa často skloňuje pojem rekuperácia.
Rekuperácia je systém pre spätné získavanie tepla. Vonkajší vzduch je privádzaný cez výmenník, do ktorého prichádza teplý odpadový vzduch. K výmene tepla dochádza stenami výmenníka. Odpadový aj prívodný vzduch sú od seba oddelené, nedochádza tak ku kontaminácii pachmi a nečistotami.
Účinnosť rekuperácie sa uvádza v percentách. Pre predstavu, klasické vetranie by malo účinnosť nula percent, pretože všetok zohriaty vzduch z domácnosti odíde von oknom, bez toho, aby ohrial vzduch prichádzajúci do objektu. Reálna účinnosť rekuperácie sa pohybuje medzi 30 a 90 percentami. Nad šesťdesiat percent ide o dobrú efektívnosť, nad osemdesiat percent o špičkovú. V súčasnosti nie je možné dosiahnuť stopercentnú účinnosť.
Digestor
Digestor patrí k základnému vybaveniu kuchyne a jeho správny výber by sme nemali podceňovať. Digestor slúži na odsávanie nechcených pár z miestnosti. Stretnúť sa s ním môžeme v kuchyniach domácich i profesionálnych, laboratóriách a všade, kde je potrebné odsávať nejaké výpary.
Voľba kuchynského digestora, z praktického hľadiska, závisí na jednej podstatnej veci, a tou je vhodný odťah (komín). Komínové digestory sú lacné a veľmi účinné. Ich údržba je jednoduchá a nie je potrebné meniť jeho komponenty príliš často. Ak máte možnosť vybudovať kvalitný odťah, tak neváhajte a kúpte si komínový digestor.
Pokiaľ nemáte možnosť odťahu pary, tak sa musíte uspokojiť s recirkulačným digestorom, ktorý navracia vzduch do miestnosti cez uhlíkový filter. Ten zachytí mastnotu a nečistoty, ale neodvedie paru. Recirkulačný digestor sa musí pravidelne udržiavať, raz za pol roka (alebo podľa určenia výrobcu) je nutné vymeniť uhlíkový filter.
Pri nákupe musíte zvážiť tiež dizajn kuchynského digestora. Vybrať si môžete komínové digestory, ktoré sú na trhu v rôznych farbách a prevedeniach. Podvesný digestor sa pripevní pod závesnú skrinku nad sporák, je lacný a nenápadný. Novinkou na trhu sú vstavané digestory do kuchynskej linky, ktoré sa pri varení vysunú.
- Prvou chybou je už samotná absencia digestora v kuchyni. Aj v malých kuchyniach by sa mal inštalovať aspoň nejaký odťah pár. Ak digestor vynecháme, tak sa v miestnosti bude hromadiť mastnota a para, ktoré spôsobia vyššiu vlhkosť a poskytnú skvelé miesto na život pre pleseň.
- Popremýšľať musíme aj o výkone prístroja, ktorý sa odvíja od veľkosti miestnosti. Menším kuchyniam o niekoľkých metroch štvorcových bude stačiť digestor s výkonom 200 m3/h. So vzrastajúcou veľkosťou miestnosti by mal rásť aj výkon prístroja. Poddimenzovaný digestor nezvládne odsať všetku paru a mastnotu a jeho účinnosť nie je dobrá.
- Pri komínových digestoroch musíme myslieť na vhodný odťah. Takéto odťahové potrubie by malo byť z rovnakého nevlnitého materiálu s vhodnom priesvitom. V priebehu komína by tiež nemalo byť veľké množstvo kolien, ktoré sťažujú odvod vzduchu.
- Vývod z digestora by mal vždy končiť mimo budovu. Úplne nevhodné je navrhovať odvod digestora končiaci na pôde, pretože pary môžu poškodiť drevené krovové konštrukcie. Odvod by zároveň nemal viesť z tepla priamo do chladného prostredia, pretože by dochádzalo k spätnej kondenzácii pary a voda by späť stekala rúrkami cez digestor. Hrozí tak poškodenie motora prístroja.
Odvod pary z hygienických miestností
Kúpeľne sú miestnosti s najväčším výskytom vlhkosti, sú najnáchylnejšie k vzniku plesní. Vetranie po každom sprchovaní by malo byť samozrejmosťou. Samostatné vetranie však obvykle nepostačuje a v starších domoch alebo panelákoch je kúpeľňa a toaleta bez okien. V týchto prípadoch prichádza na rad odťah.
Odťah je nútená ventilácia, ktorá nám z miestnosti odvádza iba paru, na rozdiel od digestora, ktorý odsáva i mastnotu. Vetranie zaisťuje elektrický ventilátor, ktorý pary odvádza odvodným potrubím preč z budovy strechou alebo stropom.
Na trhu je niekoľko druhov ventilátorov. Najjednoduchšie sú manuálne ovládané, ktoré sa zapnú, a potom ich musíme sami vypnúť. V komerčných budovách je využívané spojené vypínanie s osvetlením toalety, kedy sa odťah vypne sám zhruba minútu po zhasnutí svetla na WC. Moderné ventilátory v sebe majú vlhkomer a sami sa spustia pri dosiahnutí určitej vlhkosti vzduchu.
Čo sa týka dizajnu, tak v prípade odvetrávania nemáme veľa možností na výber. Väčšina prístrojov na trhu je v bielom prevedení. Interiér kúpeľne nijako nenarušujú, pretože sú malé a nevyčnievajú do priestoru.
V moderných pasívnych domoch možno digestor aj odťah pár z hygienických miestností zabezpečiť rekuperáciou tepla. V oboch prípadoch ide o odťah pomerne teplého vzduchu a výsledná úspora energie je veľmi vysoká.
- Rovnako, ako v prípade digestora, musíme správne voliť výkon prístroja. Rozhodujeme sa podľa veľkosti miestnosti. Málo výkonný vetrák nie je schopný kvalitne miestnosť odsať a hrozí vznik plesne. Naopak príliš výkonný prístroj zbytočne spotrebuje veľa energie a môže byť hlučný.
- Pri odťahoch z kúpeľní musíme dať pozor na odvodné rúrky. Opäť platí, že je nevhodné vyvádzať odťah do podkrovných priestorov. Odvodné rúrky musia byť správne izolované, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Voda by stekala späť a mohla by poškodiť motor odsávača.
Opýtať sa & odpovedať