Podlahové vykurovanie patrí dnes k najobľúbenejších technológiám. Oproti tradičným systémom s radiátormi predstavuje zmenu v oblasti stavebnej fyziky. Tomu však treba prispôsobiť výber dlážky.
Podlahové vykurovanie sa realizuje dvomi technológiami – ako teplovodný systém „zaliaty“ vo vrstve betónu, anhydritu, prípadne inej hmoty – alebo v podobe tenkých elektrických vykurovacích rohoží či fólií. Tak alebo onak, zakladá sa na inom fyzikálnom princípe než tradičné vykurovanie radiátormi – dlážkové vrstvy vedú teplo a ďalej ho vyžarujú. Teplo sa šíri sálaním rovnomerne do celého priestoru.
Plošné vykurovanie pracuje s nízkymi teplotami vykurovacej vody (cca 25-40°C). Pochôdzna vrstva dlážky, na rozdiel od vykurovania radiátormi, sa zahrieva na teplotu až 28°C a je vystavovaná teplotným zmenám. Dlážková krytina musí týmto podmienkam vyhovovať. Musí dobre viesť teplo (=mať malý tepelný odpor, odporúča sa do 0,16 m2K/W), a zároveň byť objemovo a tvarovo stála, aby nedochádzalo k deformáciám, zmršťovaniu, praskaniu a ďalším poruchám pri zmenách teploty. Pri každom výrobku preto hľadajte informáciu, či ho výrobca schválil pre podlahové vykurovanie.
Tento článek je pro členy klubu Můj dům.
Jste členem? Přihlásit se.
Opýtať sa & odpovedať