Strecha je pomyselná koruna každého domu. Uzatvára ho zhora, poskytuje mu ochranu pred pôsobením vonkajších vplyvov a taktiež ho zatepľuje. Na našom území sú najčastejšie sedlové strechy, ktoré sú spojené štítom.
Strecha a jej funkcie
Všetky strechy sa skladajú z nosnej konštrukcie – ktorá prenáša všetko zaťaženie do ostatných nosných konštrukcií domu –, strešného plášťa a doplnkových konštrukcií a prvkov. Strešný plášť je tvorený nosnou vrstvou, na ktorú sú pripojené ďalšie vrstvy (parotesná, hydroizolačná a iné).
Najdôležitejšia požiadavka na strechu je v statike. Ďalej musí vyhovovať protipožiarnym normám. Je potrebné aby bola ekonomická, trvanlivá, no má plniť aj estetickú funkciu. Strecha pomáha udržiavať vnútorné prostredie v dome a je pod ňou možné vybudovať podstrešný priestor.
Podľa tvaru sa strechy delia na tie, ktoré sú vytvorené rovnými strešnými plochami a tie, ktoré sú vytvorené zakrivenými plochami. Do prvej skupiny sa radia bežné druhy striech, ako sú ploché, pultové, sedlové, valbové a ďalšie. So zakrivenými plochami poznáme napríklad kužeľové strechy, kopule a iné menej obvyklé typy.
Sedlové strechy
Sedlová strecha je tvorená rovnými strešnými plochami, ohraničujú ju odkvapy a dva štíty. Prienik týchto dvoch strešných rovín tvorí hrebeň strechy. Sedlová strecha je tou najbežnejšou v našich končinách. Z architektonického hľadiska je tento typ strechy jednoduchý a pritom veľmi funkčný. Vďaka nej je možné preklenúť aj širšie rozpätie bez nutnosti stredových podpier, čo tu umožňuje vybudovať obytné podkrovie.
Častejšie sa dajú zazrieť sedlové strechy s vyšším sklonom, ale výnimkou nie sú ani takzvané sedlové strechy alpského typu so sklonom o niečo menším. Strecha s takýmto tvarom zastreší aj veľké priestory a veľmi efektívne sa pod ňou zatepľuje. Nevýhodou je menšie podkrovie.
Sedlovú strechu je možné pokryť prakticky všetkými druhmi strešných krytín. Ako pri všetkých strechách, je potrebné zvážiť nosnosť strešnej konštrukcie. Vhodné sú ľahšie materiály ako asfaltové pásy, betónové škridle, plechy, cez rôzne alternatívne varianty (drevené škridle alebo bridlice) až po ťažkú pálenú škridlu.
Štít strechy
V architektúre je štít označením pre vrchnú časť priečelia alebo fasády uzatvárajúcu sedlovú strechu. Štít býva obvykle trojuholníkového tvaru a môže byť rôzne zdobený. Na modernejších domoch sa už zdobenie veľmi nepoužíva.
Štíty domov sú na domoch už od stredoveku. Najčastejšie sa s nimi stretávame v mestskej zástavbe, kedy sú domy postavené s hlavnou osou kolmo voči ulici. Strecha môže presahovať cez štít alebo naopak štít siaha až nad strechu a dáva tým priestor na ďalšie zdobenie (prípad skôr historických budov).
Často sa môžeme stretnúť aj s výrazom lomenice alebo debnenie. Tiež ide o označenie pre zvislý štít domu. Rozlišujeme dva druhy lomeníc – bez podlomenia alebo s podlomením, kedy je v dolnej časti štítu ochranná strieška.
Najčastejším materiálom štítov bolo bezpochyby drevo, ktorému sa budeme venovať nižšie. Dnes sa nezriedka stretávame s vyzdobenými štítmi a výnimkou nie sú ani štíty s veľkými panoramatickými oknami, ktoré sú súčasťou moderných domov. Tieto okná sú výraznou dominantnou domu, zároveň ho presvetlia a dom vďaka ním pôsobí vzdušnejším dojmom. Materiál štítu samozrejme ovplyvní aj výslednú cenu diela. Panoramatické okná sú samozrejme omnoho drahšou záležitosťou než klasický vyzdobený štít a to nehľadiac na to, že pre dom predstavujú veľkú tepelnú stratu.
Drevené štíty domu
Aj keď sú drevené štíty pozostatkom z minulosti, dodnes sa s nimi stretávame a to nie len na starších budovách, ale aj na moderných drevostavbách, ktoré už spĺňajú súčasné požiadavky na funkčnosť.
Štít sa obvykle kotví na drevený rám, ktorý musí byť ošetrený fungicídnym prípravkom pod tlakom. Ideálna vlhkosť dreva je štrnásť percent; príliš vlhké drevo je náchylné k plesniam a prehýba sa kým preschnuté drevo do seba naťahuje vodu a deformuje sa. Rám musí byť kvalitne pripevnený k podkladu, aby nedošlo k jeho krúteniu. Na správne ukotvený rám sa dajú pribíjať dosky bez obáv z odpadnutia.
Najčastejšími materiálmi pre výrobu štítu sú smrek so svetlým drevom, červená borovica alebo ešte „červenší“ smrekovec. Borovica aj smrekovec púšťajú pri vyšších teplotách živice. Používajú sa aj topole, jelše alebo cédre. Výber dreva sa veľmi významne odrazí na výslednej cene.
Pri stavbe štítu nerozhodujeme iba o druhu dreva, ale taktiež vyberáme medzi doskami a tzv. palubkami. Častejšie bývajú dosky, ktoré sa zvislo kladú vedľa seba a prekrývajú sa. Palubky musia byť široké najmenej 19 milimetrov.
V prípade stavby nového štítu je potrebné všetok drevený materiál ošetriť vhodným fungicídnym prípravkom na drevo. Ten ho ochráni pred drevokazným hmyzom aj hubami. Najlepšie je aplikovať ho pomocou striekacej pištole, v prípade potreby splní účel aj obyčajný štetec, avšak fungicíd neprenikne tak hlboko ako v prípade pištole
Oprava starého dreveného štítu
Štíty sú vystavené všetkým vonkajším vplyvom a raz za čas vyžadujú určitú starostlivosť. Kvôli svojej zlej dostupnosti však môžu byť zanedbávané, čo im môže veľmi ublížiť.
Pri opravách štítu je najväčším problémom zachovanie jeho pôvodného vzhľadu, aby ladil k zvyšku budovy. Ak by výsledok nebol celistvý, je lepšie celý štít nahradiť novým, kedy máme na výber medzi drevom a novšími materiálmi.
Najčastejšou príčinou poškodenia štítu strechy je vlhkosť. Vlhké drevo mení svoj tvar, rôzne sa krúti a deformuje. Navyše je veľmi náchylné na útok škodcov. Tým najbežnejším je pleseň vytvárajúca čierne povlaky. Veľmi obávaný je drevokaz, ktorý prerastie aj cez betón a jeho dlhé vlákna je takmer nemožné zlikvidovať. Do hubami napadnutého dreva sa rád nasťahuje aj červotoč, ktorý si vŕta dlhé chodbičky. Je rozpoznateľný podľa charakteristického chrumkania v dreve.
Staré dosky sa dajú klasicky ošetriť náterom, ktorý však musí byť v súlade s pôvodným prístupom. Ak je potrebné nejakú dosku nahradiť, prichádza ťažká úloha zohnať taký kus, ktorý svojím vzhľadom zapadne medzi ostatné a nebude nijak vyčnievať.
Po ošetrení starých (prípadne aj nových) dosiek fungicídom prichádza na rad aplikácia vrchnej lazúry. Tá sa nanáša v tenkej vrstve, ktorá vytvorí ochranný film. Príliš hrubá vrstva by pôsobením slnka vyschla a popraskala. Lazúra nechá drevo pod sebou dýchať a predĺži jeho životnosť. Oproti laku, ktorý prípadnú vodu uväzní v dreve (a tá už nemá kadiaľ uniknúť), umožní drevu vyschnúť. Kúpiť sa dá v množstve rôznych farebných možností.
Zateplenie dreveného štítu
Každý zásah do dreveného štítu domu by mal korešpondovať s pôvodným konceptom domu. Ak majú dosky finálnu povrchovú úpravu a je k nim ladené aj všetko ostatné, je žiadúce zachovať pôvodný ráz stavby. V takomto prípade by sa mala stavba steny štítu podobať stenám drevostavby, kedy je v nosnom ráme tepelná izolácia.
Hrúbka izolácie sa určuje podľa záväzných štátnych noriem. Pre zlepšenie energetického štandardu sa odporúča zvoliť aspoň najmenšiu normou odporučenú hodnotu, ale samozrejme je lepšie použiť vyšší stupeň izolácie. Väčšiu úsporu tepla dosiahneme ak nie je kvalitne zateplený len štít, ale aj ostatné časti domu.
Dnes sa zateplenie v stavebníctve považuje za pomerne bežnú rutinu. Zateplenie štítu je rovnako dôležité ako zateplenie ostatných častí. O tomto úkone by mali uvažovať najmä majitelia domov, ktorí nemajú štít domu prilepený na susednú stavbu.
Niektorí odborníci pri starších domoch odporúčajú drevený štít radšej odstrániť a vymurovať ho, čo nie je zas tak náročná činnosť. Tým dosiahnete nadväznosť na murovanú konštrukciu domu a možnosť bezproblémového zateplenia. Na jednej strane to je elegantné riešenie, kedy odbúrate starú, častokrát nekvalitnú a poškodenú konštrukciu, ale zároveň tým prídete o dobový autentický prvok domu.
Ak sa rozhodnete zatepľovať svoj štít svojpomocne, na internete nájdete množstvo rád a návodov, z ktorých niektoré sú skôr na škodu než na úžitok. Najlepšou voľbou je kontaktovať stavebnú firmu alebo aspoň odborníka, ktorý vám poradí a navrhne najlepšie riešenie, pretože vás čaká veľa rozhodovania.
Foto: iStock, archív
Opýtať sa & odpovedať